V posledných rokoch život bežného Košičana bol ovplyvnený viacerými veľkými projektmi, rekonštrukciami,  doprevádzaných rôznymi korupčnými podozreniami a škandálmi. V dôsledku toho sa vytratil lokálpatriotizmus dôvera obyvateľstva, že komunálni politici vyriešia problémy bežného, každodenného života. Nastal čas, aby Mesto Košice sa zameralo aj na KOŠIČANOV.

Každá, aj tá najmenšia oprava výtlku na ceste, rozbitej lavičky v najmenšom parku alebo výmena opotrebovanej lavice v škole, ktorá uľahčí/spríjemní život, znamená pre mňa rovnaký úspech, ako niekoľko miliónová rekonštrukcia verejnej dopravy. Meradlom úspechu a ocenenia susedov, spoluobčanov, známych nemá byť výška investície, ale jej potrebnosť pre komunitu.

Pre dosiahnutie dlhodobých cieľov je takmer nemožné bez spoločného úsilia a akékoľvek privlastňovanie individuálnych zásluh, považujem len za bezduché politikárčenie.

• V kontraste s veľkými stavebnými akciami, ostali v úzadí potreby a požiadavky našich najmenších – predškolské a školské zariadenia, rovnako ako aj sociálna oblasť seniorov kluby dôchodcov, zariadenia opatrovateľskej služby ap. Našu pozornosť bude potrebnú upriamiť výrazne týmto smerom.
• Vplyvom stavebného rozmachu dochádza k neustálemu zahusťovaniu zástavby s následnými dopravnými kolapsmi. Je potrebné definitívne stanoviť obmedzenia územného plánu, aby sa nemusel, každú chvíľu účelovo meniť, podľa požiadaviek lobistov, mnohokrát na úkor verejnej zelene, detských ihrísk, školských areálov.
• Definitívne doriešenie parkovacej otázky nielen v centre mesta, ale aj v okolí zariadení regionálneho významu – nemocnice, úrady, biznis centrá, športoviská, školy, kde je problém, aby rezidenti mali vôbec kde zaparkovať pri návrate domov.